O nás

Naše fotky

Download

Recepty

Info

Hry

         

  
Ako sa narodila Karoline

Ako sa narodila Karoline
Verzia pre tlač

Svetlana Siarska


Ako sa narodila Karoline  
Ako sa narodila Karoline  
Takze najprv zopar slov o poisteni: mám poloprivatne, ktoré umožňuje rodiť na súkromnej klinike s vlastným gynekológom. Mám sice narok len na 2-ku izbu (privatne =1-ka) , ale keďže takmer všade sú len 1 a 2 posteľové izby, v normálnom prípade aj ja dostanem tú jednotku.

Tehotenstvo prebiehalo bez problémov, našla som dokonca slovensky hovoriacu gynekologičku, nekonali sa ani žiadne preventívne testy na zisťovanie potenciálnych vád (vyhlásila som to za zbytočné a bola som akceptovaná). Prečítala som zopár Odentových kníh a vïaka nim získala istotu, že "budem vedieť porodiť" aj bez tehotenských kurzov, lebo je to v prirozdenosti každej ženy. Veľmi som sa tešila na prirodzený pôrod a hlavne som bola neskutočne zvedavá, aké to naozaj je. Dosť veľa som aj pracovala a chodila plávať.

Výber pôrodnice sa u nás nakoniec zredukoval na výber medzi súkromnou pôrodnicou s internetom a "zlatými kľučkami" na izbe a klasickou nemocnicou s veľkým neonatologickým oddelením. Keï nás na prezentácii v klasickéj nemocnici presvedčili, že počas pôrodu môžem robiť naozaj čokolvek (vrátane pôrodu do vody), nebolo nad čím váhať.

A ako to prebiehalo? Ráno 1.2.2002. po 8:00 som zistila, že mierne krvácam, veeeľmi ma to potešilo (bolo na čase, veï som mala pôrod naplánovaný už na druhý deň :-))). Urobila som posledné prípravy a zvyšok času som si krátila pri televízore. Prvé kontrakcie sa zacali tesne po príchode manžela z práce, asi o pol šiestej vecer. Usadla som do hojdacieho kresla a bolest "prehojdávala". O krátky cas sa k nám "pozvali" naši známy a v manželovej asistencii si urobili veceru. Asi do polnoci sme teda strávili v našej obývacke, ja som sa usilovne hojdala.

Takmer od zaciatku (možno okrem prvých nanajvýš dvoch hodín) som mala kontrakcie každé 3-4min, trvajúce minimálne 30 sekúnd. Po telefonickej konzultácii s nemocnicou sme po polnoci odišli na kontrolu. Bola som ešte velmi málo otvorená (1-2cm) a tak nás poslali domov. A to mi ešte jeden lekár išiel organizovať kontrolné vyšetrenie o 1-2 dni! Dostala som prísadu do uvolnujúceho kúpela a radu vliezt doma do vane. Voda kontrakcie bud zosilní, alebo sa úplne stratia. To som vedela aj predtým, len sa mi zdalo zbytocné liezt do našej vane, ked som sa tešila do nemocnice do priestranného bazéna :-) Kontrakcie sa vo vani naozaj trochu zmiernili, asi hodinu a pol som si pospala. Od cca piatej ráno sa všetko začalo znovu. Po čase som začala kontrakcie zdolávat v stoji, opretá o stenu, pohupávajúc pritom panvou s nádejou, že otvorenie zacne postupovat.

Zacne postupovat ... no to bol ten problém. Ako si môžem byt istá, ci vôbec nieco postupuje? Donútila som manžela, aby sa podujal "zisťovania stavu".Dosť sa zdráhal, ale ja som bola zrejme velmi neoblomná. A tak som zbytok casu doma strávila v nasledujúcom cykle. Najprv som sa pokúšala vydržat co najdlhšie bojovat s kontrakciami v stoji. Ked už som bola na pokraji síl (azda najhorší bol psychický tlak, že o dalšie nanajvýš tri minúty príde dalšia kontrakcia a ja si ani nestihnem oddýchnut), zamierila som do vane. Ani tu som už pri kontrakcii nevládala len tak ležat. Voda však minimálne trochu upokojila stav, hlavne mysel. Po kúpeli som si sadla do kresla. Hojdanie ma priviedlo do relatívne otupelého stavu, kontrakciu som síce cítila, ale akosi menej intenzívne. Dostávala som sa do akýchsi mikrospánkov a vždy som po case mala pocit, že už zase vládzem bojovat v stoji. Dost odvahy mi vždy pridalo aj manželovo konštatovanie, že otvorenie sa kúsok zväcšilo. A tak dokola.

Okolo pol štvrtej popoludní sme sa zhodli, že už je to zrejme na dobrej ceste a už nás nik z nemocnice len tak nedostane. Po príchode pôrodna asistentka konšatovala otvorenie na šest centimetrov, odviedli ma na vedlajšiu izbu. Žiadne otázky ohladom predstáv ako dalej sa nekonali. Pozbierala som posledné sily a požiadala o izbu s bazénom. Dostala som velmi jasnú odpoved: ´Všetky sú obsadené´. OK, nebola to moja fixná idea. Mala som si lahnút na postel, pôrodná asistenka mi pripevila CTG pás. A zase žiadna otázka, žiadna informácia. Po chvli som sa spýtala, kolko ešte budem musiet zostat v takejto polohe. A dost krátka odpoved znela : ´Do konca´. A tu mi zase prišli na um state z Odentovej knihy, ako sa žene pocas pôrodu vdaka hormonálnej rovnováhe utlmí cinnost predného mozgu a je akoby v sne, na inej planéte. No to je síce možné, ale ja som si úplne jasne uvedomovala, že ma oklamali a ja teraz už vôbec nemám silu niekomu nieco vysvetlovat - a to ešte v cudzom jazyku. Rozhodla som sa porodit a to co najrýchlejšie! :-))

Celé to potom trvalo "naštastie" už iba cca 2 a pol hodiny. Väcšinu casu som strávila v ľahu na boku, co mi dovolovalo aspon trochu pocas kontrakcií pohybovat panvou a lepšie tým znášat bolest. Asistenka mi sem-tam masírovala krížovú oblast, co tiež pomáhalo.

Od momentu, kedy sa naša dcéra narodila (2.2.2002 18:26) , sa však už nemôžem stažovat na nic. Ihned mi ju podali, priložila som sa ju k prsniku. Po chvíli ju prezreli, manžel ju okúpal a opät prišli za mnou. Ponúkli nám jedlo a po hodnej chvíli sme sa všetci presunuli na izbu.

Neskôr sme sa dozvedeli, že pravdepodobne preplnenost pôrodnice spôsobil aj ten nezvycajný dátum - vraj sa vyskytli ženy, ktoré si dali pôrod vyvolat. Neviem ako inak si mám vysvetliť tú diametrálne odlišnú skustočnosť od prezentácie. Sestričky na novorodeneckom oddelení na takéto otázky moc odpovedať nevedeli. Viem, mala by som sa ísť spýtať "mojej hebamme", držte mi palce, nech to čoskoro urobím :-)

P.S. Nemám žiadnu traumu (samu seba som nesklamala :-), snáï len tou prípravou ... ale kto mohol tušiť), mám zdravú krásnu dcéru. A skúsenosť, že aj vo Švajčiarsku sa dá naletieť! Nabudúce si nájdem hebamme sama :-)



(C) 2005 siarsky.ch
Všetky práva vyhradené.
Publikovanie len so súhlasom siarsky.ch.
  

[Kontakt]
Copyright 2004-2017, siarsky.ch.    Powered by Smartdone.    Posledná aktualizácia 02.01.2011 17:34:59