O nás

Naše fotky

Download

Recepty

Info

Hry

         

  
Víza do Kanady alebo ako TGV musí poraziť aerolínie
Verzia pre tlač

Branislav Siarsky


Aktualizácia 1. marca 2008 : Kanada nám práve dnes zrušila víza. Miešajú sa vo mne dva pocity : radosť že sa to stalo a trochu ma mrzí, že sme zbytočne vyhodili dosť veľa peňazí. Týmto krokom sa tento článok stáva archívnym zápisom :)

Naši priatelia Monika a Marek žijú niekoľko rokov v Calgary v Kanada. Majú sa dobre, obaja pracujú, bývajú so svojimi deťmi vo vlastnom dome a na Kanadu si po počiatočných ťažkostiach zvykli. Niekoľkokrát sme sa pohrávali s myšlienkou ísť ich navštíviť, ale keďže naše deti boli ešte malé a Monika s Marekom nemohli z Kanady utiecť, odsúvali sme túto dovolenku. Pred mesiacom nám Monika telefonovala - koncom 2008 sa sťahujú naspäť na Slovensko. Preto sme sa začali seriózne zaoberať dovolenkou v Kanade.


Začali sme vízami: ako Slováci potrebujeme na rozdiel od Švajčiarov víza aj na cestovanie po Kanade. Keďže Kanadská ambasáda v Berne turistické víza nevydáva, musia sa Slováci žijúci vo Švajčiarsku obrátiť na kandské veľvyslanectvo v Paríži. Všetky podklady a informácie sú dostupné na Kanadskej imigračnej stránke. O víza sa dá požiadať osobne, alebo sa dajú všetky doklady a podklady poslať poštou. Keďze vybavovanie víz cez poštu trvá minimálne tri týždne (bez víz by som neodporúčal bookovať letenky) a poslanie pasov celej rodiny poštou vo mne vyvoláva nevoľnosť (pri predstave, že sa jednoducho stratia), rozhodol som sa ísť po víza do Paríža osobne.

Pre celú túto vízovú procedúru sme potrebovali 2 dni (zháňanie informácií, vypĺňanie tlačív a cesta do Paríža) a museli znášať dodatočné náklady 650 EUR. So stúpajúcou životnou úrovňou na Slovensku, otváraním pracovných trhov v EU by sa mala Kanada vážne zamyslieť nad svojou vízovou politikou voči Slovensku. Musím čestne priznať, že keby nešlo o našich veľmi dobrých priateľov, na celú procedúru by som sa z výšky vykašľal a išiel na dovolenku tam, kde odo mňa nikto žiadne víza nežiada.

Postupovali sme takto:

1. Pomocou Acrobat Professional som vyplnil a vytlačil PDF dotazník [IMM 5257]. Požiadali sme o Multiple víza pre celú rodinu ($400 CAD/270 EUR). Ich maximálna platnosť je ohraničená platnosťou pasu, preto sa oplatí žiadať víza s novým pasom (nefunguje to ako pri vízach do USA, o ktorých som čítal, že sa dajú dostať na 10 rokov aj do pasu s kratšou platnosťou. Pri cestovaní do USA nosia ľudia v takomto prípade dva pasy - jeden neplatný s platným vízom a jeden platný bez víza (na cestovanie)).     Pri písaní rukou robil stále nejaké malé chyby. S Acrobatom sa dá dotazník upravovať elektronicky.
2. Vyplnil a vytlačil som PDF formulár "Additional information on family members", ktorý bol len na Parížskej stránke.     V Guide je uvedené, že jednotlivé ambasády môžu požadovať dodatočné dokumenty a toto bol presne tento prípad.
3. Nechali sme sa odfotiť (dve fotky každej osoby) podľa špecifikácie v Guide.     35 mm x 45 mm, hlava (od brady po vrch hlavy) musí mať veľkosť medzi 31 a 36 mm.
4. V robote som si nechal vystaviť potvrdenie, že mám zamestnanie. Zobral som si zo sebou sobášny list (slovenský originál), jeho nemecký preklad, Švajčiarske rodné listy detí, pasy všetkých členov rodiny (originály), kópiu strany z pasov, kde je fotka, originálne Švajčiarske pobytové povolenia celej rodiny a ich kópie, kópiu bankového výpisu z nášho účtu a kópiu troch výplatných pások (všetko dokumenty, ktoré sú požadované a sú popísané v Guide, alebo na Parížskej webstránke).

Nemal som žiaden pozývací list - dovolenku v Kanade si vieme odfinancovať sami.
    Ak by policajti zastavili Svetlanu v aute, mala pri sebe, počas môjho pobytu v Paríži, svoju kópiu pobytového povolenia.

Neznášam tento spôsob nepriameho ponižovania, Kanada môže byť rada, že sa chystáme minúť naše peniaze na dovolenke, dobre že si nevypýtali čísla topánok...
5. Skontroloval som (na stránke ambasády), či nemá ambasáda nejaký sviatok v deň, keď som chcel ísť po víza. Zároveň som s potešením zistil, že Slovensko nepatrí medzi krajiny, ktorých občania víza nedostanú hneď v ten istý deň, keď o ne požiadajú, a teda nemusím čakať 15 (!) pracovných dní kým mi ich dajú.      
6. Objednal som na internetovej stránke Švajčiarskej železničnej spoločnosťi lístky na TGV: spojenie bez prestupu Basel <-> Paríž. Do 24 hodín boli lístky v schránke - veľmi dobrý servis.     Ak by linka v budúcnosti nefungovala: www.sbb.ch => Reisen => Ticketshop => Europareisen => TGV
7. Rezervoval som si cez internet jednu noc v hoteli v blízkosti Kanadskej ambasády v Paríži.     Hotel som našiel cez maps.google.com, zadaním adresy veľvyslanectva a slova hotel: "avenue montaigne, paris, hotel". Hotel mal zľavu, inak je veľmi drahý a vôbec som sa v ňom necítil dobre: špinavá vaňa, zatuchnuté uteráky, mizerné raňajky a nevľúdna obsluha.

Ambasáda vydáva víza od 8:30 do 11:00, neexistuje žiadne rozumné spojenie do Paríža, tak aby Ste tam okolo 8:30 mohli byť, preto ten hotel.
8. Vytlačil som si cestu, ako sa dostať zo stanice v Paríži, kde stojí TGV (Gare de l'Est) do hotela.     maps.google.com => "from: gare de l'Est, paris to: 7, rue Clément Marot, paris". Navrhnutá cesta je optimalizovaná pre autá, preto som si zobral kompas a rozhodol sa prejsť krížom cez Paríž.
9. Vybral som z bankomatu 400 EUR a zobral som ich so sebou.      

15:02 odchádza TGV z Baselu
18:35 vystupujem na gare de l'Est v Paríži
18:40 nastavujem si azimut na kompase, analyzujem mapu a vydávam sa krížom cez Paríž
19:20 prichádzam k opere Opéra Garnier (Place de l'Opera), kde sa mi jeden muž pokúša predať lístky na nejaké predstavenie. Je tam strašne veľa ľudí a keďže neviem po francúzsky, netuším o čo ide (po návrate som zistil, že išlo o balet "Orphée et Eurydice - Pina Bausch")
19:55 som na Champs-Elysees, všade kopec života, veľa áut, Eifelova veža má na špici svetlo, ktoré sa točí ako maják
20:15 prichádzam ku Kanadskej ambasáde, hotel je len 300 metrov od nej
20:25 Check in v hoteli, sprcha, telka
07:30 raňajky, čaj, džús, žempla, lekvár - veľmi malá porcia
07:56 Check out z hotela
08:00 vyrážam ku ambasáde, pred ktorou už stojí 9 ľudí
08:32 otvára sa ambasáda, v rade už stojí 20 ľudí
08:40 security ma prehmatáva, či nemám nejakú zbraň, do ambasády pustili prvých 10 ľudí, zbytok čaká vonku. Dostávam malý papierik s číslom 287
08:55 dostávam sa k okienku, kde sa prijímajú žiadosti o turistické víza, pani kontroluje, či údaje na žiadosti súhlasia s údajmi v pase a podkladoch, všetky papiere dáva do igelitového sáčku, napíše na prvú stranu 287 a posiela ma na prvé poschodie
08:57 môj ruksak je scanovaný ako na letisku a keďže v ňom mám Švajčiarsky vreckový nožik, zostáva ruksak pri Security a ja idem bez neho na prvé poschodie
09:00 pri ďalšom okienku mi zoberú sáčok, keďže som si zabudol v ruksaku peniaze, vydávam sa späť ku Security
09:25 zavolajú moje číslo - idem ku pokladni a platím poplatok 270 EUR. Tento poplatok sa nevracia, ani v prípade, že Vám víza neudelia.
09:40 mám rozhovor s imigračným úradníkom. Dohodneme sa, že vystaví pre Svetlanu a deti víza s platnosťou manželkinho pasu a keďže môj pas platí už len rok, mne dá víza na rok. Pýta sa ma ešte, ako dlho žije moja sestra v Kanade, ja mu nato, že asi 10 rokov a že som si myslel, že to všetko má v počítači. Nato sa ma on pýta, či mám nejaký list od sestri, že čo keď moja sestra v Kanade nie je a ja nato, že to je možné, ešte nikdy som ju nebol pozrieť a teda neviem, či tam naozaj žije a keďže máme len sporadický telefonický kontakt, neviem mu jej existenciu dokázať. Zasmial sa a odišiel.
10:15 volajú ma k okienku, kde som podal o 9:00 igelitový sáčok. Dávajú mi pasy s vízami. Kontrolujem ich a zistujem, že moje a detské víza sú vydané správne, Svetlanine víza boli však z mne nepochopitelného dôvodu vydané s platnosťou môjho pasu (teda na kratšiu dobu). Idem k okienku a reklamujem - s úradníkom som sa dohodol, že manželka dostane víza na dlhšie, pracovníčka to ide dozadu konzultovať.
10:25 dostávam naspäť Svetlanin pas, na nesprávne vydaných vízach je pečiatka "CANCELLED WITHOUT PREJUDICE" a v pase sú vlepené nové víza s korektnou platnosťou
10:33 stojím pred ambasádou, v rade pred ňou ešte čaká 10 ľudí. Pýtam sa sám seba, čo budem v Paríži robiť do 17:54, kedy mi ide TGV naspäť. Keďže viem, že existuje ešte jedno skoršie priame TGV spojenie so Švajčiarskom, vydávam sa naspäť na stanicu s cieľom vymeniť lístky. Cesta naspäť peši mi ide oveľa rýchlejšie, keďže si ulice pamätám zo včerajšieho večera. Aby som išiel ešte rýchlejšie idem skratkou po bicyklovom chodníku cez židovskú štvrť (všade sú pečiatky od Rabínov, ktoré potvrdzujú že je všetko "kóšer" - presne ako v Izraeli).
12:00 som na stanici, pri okienku SNCF, pracovník mi bez poplatku (!) vymieňa lístok
12:15 pijem na stanici veľmi dobré espresso za 1.30 EUR, Francúzi označujú malú tlakom vyrobenú kávu (pre mňa "Espresso") jednoducho Kaffé
12:24 odchod TGV z Paríža
15:51 príchod do Baselu


TGV je úžasná technológia, po Štrasburg ide vlak ca. 160 km za hodinu, asi hodinu pred príchodom do Paríža sa vlak dostáva do koridoru, kde môže ísť 330 km za hodinu - a aj ide! Je neskutočné pozerať sa v tejto rýchlosti na dialnicu, kde sa autá predbiehajú (140 kmh) - zdá sa ako keby stáli. Do vlaku sa dajú zobrať tekutiny, aj nožík, dá sa nastúpiť 10 minút pred odchodom, lístok sa dá zadarmo "prebookovať", vlak Vás dovezie priamo do centra mesta - ak by sa TGV rozšírilo po celej Európe, letecké firmy by mohli začať v Európe baliť.

Francúzi majú naozaj načo byť hrdí - viem si predstaviť koľko umu (a aj peňazí) investovali do TGV (kontrola pohybu, brzdy, prenášanie informácii do riadiacej kabíny, vyrovnávanie tlaku, špeciálne tunely...) - držím im palce v ďalšom rozširovaní tratí!



(C) 2008 siarsky.ch
Všetky práva vyhradené.
Publikovanie len so súhlasom siarsky.ch.
  

[Kontakt]
Copyright 2004-2017, siarsky.ch.    Powered by Smartdone.    Posledná aktualizácia 02.01.2011 17:34:59