O nás

Naše fotky

Download

Recepty

Info

Hry

         

  
Recepty

Pekelná jelenecká omáčka na cestoviny
Vaše reakcie (46)
Verzia pre tlač

Branislav Siarsky


Dedinka Jelenec je známa svojim futbalovým klubom, dobrými do noci trvajúcimi zábavami a šuhajmi a dievčinami, ktorí sú do voza i do koča. Čo však tak veľmi známe nie je, je fakt, že z Jelenca pochádzaju recepty, ktoré si v ďalekom svete obľúbili i Taliani a tak trochu si ich privlastnili. Špagety s omáčkou, ktoré už v roku pána 1620 jedli Jeleneckí hospodári, si až okolo roku 1830 našli cestu do Neapolských kuchýň. Prvým so série jeleneckých receptov, o ktoré sa so záujemcami o varenie chcem podeliť, je "Pekelná jelenecká omáčka na cestoviny".

V Poprade sme cestoviny jedli vždy s kečupom a so syrom. Cestoviny boli rozvarené (slovné spojenie "al dente" si napríklad moja mama v praxi dodnes neosvojila), v ústach sa rozpadli skôr, než som do nich stihol poriadne zakusnúť, kečup bol nasladlý a syr sme strúhali z dvadsať dekového balenia nažltkastej masy - výrobku nemenovanej východoslovenskej mliekarne.

Bolo by nemiestne tvrdiť, že som ich jedol s premáhaním. Nič také, chutilo mi to. O tom, že existuje aj niečo také ako omáčka na cestoviny (a že omáčky na cestoviny sú všeobecne oveľa širšou témou každej dobrej kuchárskej knihy o cestovinách) som sa nepriamo dozvedel, keď domov telefonovala sestra, ktorá toho času robila Au Pair v Londýne. Jej domáca sa vždy čudovala, keď ju videla ako si na cestoviny dáva kečup (čo sa v mladi doma naučíš, akoby si na staré kolená zadarmo našiel :) ), snažila sa ju presvedčiť, že omáčky, ktoré ona ku cestovinám pripravuje, sú určite lepšie, no u sestry v podstate nikdy nepochodila. Nevadilo to, až kým domáca pani nepozvala na obed svojho svokra - rodeného Taliana - a sestre pred jeho príchodom vyslovene zakázala dať si v jeho prítomnosti na cestoviny kečup. Mne sa tento bod zdal veľmi zaujívavý, do psychiky dotyčnej dámy som sa nevedel vžiť, takže som nevedel, či nechce, aby si Talian myslel, že nevie variť, lebo nejaká Au Pair si dáva kečup, alebo či je v Taliansku urážkou cestovín, keď sa na ne nedá poriadna omáčka, ale len nejaký kečup.

Pravdou v podstate asi bude, že príprava dobrej omáčky trvá 10-15 minút a teda pre používanie kečupu nie je dôvod - presne ako pri Pekelnej jeleneckej omáčke na cestoviny. Tento recept pochádza z kuchyne rodeného Jelenčana Richarda, ktorého praprapraprapraprapradeda zavialo jeho kováčske umenie do Neapolu, kde naučil Talianov takpovediac od piky, ako sa majú cestoviny správne pripravovať. Tu je jeho historicky zachovaný originálny recept:



  • 500 g cestovín (špagety alebo "rúrky" [talianske Penne] alebo čo máme po ruke), ktoré uvarte "al dente", teda cestoviny nerozvarte - nechajte, aby bolo do čoho kusnúť :)
  • 400 ml paradajkového pretlaku (alebo ošúpaných paradajok (čerstvých alebo z konzervy))
  • 100 g slaniny - najlepšie s výraznou chuťou
  • 2 pekne červené paradajky (len ak varíte z pretlaku, nemusia však nutne byť, my ale vždy doma nejaké "zvyšné" máme po ruke)
  • 2 stredne veľké cibule
  • 3 strúčiky cesnaku
  • 1 celá pekelne štiplavá feferónka (borci dávajú dve, superborci tri a viac)
  • 1 dcl červeného vína
  • olivový olej
  •  
       
    Postupujeme takto:
       
  • Cibuľku a feferónku nakrájame na drobno.
  •    
  • Slaninu nakrájame na malé kocky, tak aby vo výslednej omáčke zostali len jemné slaninové kúsky.
  •    
  • Ako prvé popražíme slaninu na oleji.
  •    
  • Keď slanina pustila tuk (nenechajte ju priškvariť sa) pridáme nakrájanú cibuľku a necháme ich spolu pražiť.
  •    
  • Keď začne cibuľka "sklovatieť", pridáme nakrájanú feferónku.
  •    
  • A hneď pridáme aj 2 nahrubo nakrájané strúčiky cesnaku (tretí pridáme až na koniec).
  •    
  • Ak máte nejaké ozajstné (=živé) paradajky, nakrájajte ich a hoďte do panvice, vznikne farebne pekne zladená masa (klikni na obrázok - zväčší sa), ktorú len minútku povaríme.
  •    
  • Pridáme paradajkový pretlak (alebo paradajky z konzervy) a posledný na hrubo nakrájaný strúčik cesnaku.
  •    
  • Pridáme červené víno a celé to povaríme 2-3 minútky. Odstavíme a môžeme rovno podávať.

    Dali sme šancu Nitranskému vínu, keďže ale jeho farba Richarda neuspokojila (nebola tmavo červená, len taká nejaká vodovo červená (ružová?)) vytiahol som španielske víno, s ktorým sme potom omáčku dovarili a ktoré sme pri jedení cestovín aj popíjali. Mne je farba vína úplne ukradnutá, faktom ale je, že Richard varí fantasticky, to asi preto, že pri varení nerobí žiadne kompromisy - a od červeného vína očakáva, že bude červené. Takže zvoľte pre Vás kvalitou a cenou dostupnú vínnu variantu...
  •    
     
    Poznámky na okraj:
  • aby sa uverené cestoviny nezlepili, pridávajú do nich Jelenčania hneď po zcedení trošku olivového oleja a poriadne s ním cestoviny premiešajú
  • po jelenecky sa cestoviny podávajú nasledovne: dve tretiny uvarenej omáčky sa zmieša s uvarenými cestovinami, zvyšná tretina sa rozdelí rovnomerne na podávané porcie a plní ozdobnú funkciu. Týmto spôsobom zabezpečujú Jelenčania, že sa nikomu neujdú len suché cestoviny, len preto, že neskoro prišiel a tým dokazujú, že slovenské škodoradostné porekadlo: "Kto posledný chodí, sám sebe škodí" neplatí v každej slovenskej dedine!
  • Internet robí nemožné možným. Tento recept píšem na štrnástom poschodí hotela Delta Chelsea v Toronte. Deti sa kúpu so Svetlanou v hotelovom bazéne, na ulici vyhráva africká hudba (je tu niečo ako deň Afriky) a ja rozmýšľam čo bolo, je a bude.
  •  
     


    Vaše reakcie (46)



    (C) 2008 siarsky.ch
    Všetky práva vyhradené.
    Publikovanie len so súhlasom siarsky.ch.
      

    [Kontakt]
    Copyright 2004-2017, siarsky.ch.    Powered by Smartdone.    Posledná aktualizácia 02.01.2011 17:34:59