Palermo, Alicudi, Filicudi, Salina, Lipari, Vulcano 2007
Verzia pre tlač

Branislav Siarsky


Krátka správa o tom, ako sme prežili s deťmi (trojročný chlapec a päťročná slečna) dva týždne na maličkom ostrove Filicudi v Auguste 2007.

 
Pohľad z nášho dovolenkového domu na okolité ostrovy  
Keď som raz večer surfoval po internete, narazil som na fotky ostrova, ktorý mal zaujímavý tvar, nádhernú čistú vodu a nebol cieľom masového turizmu - volal sa Filicudi. Čítal som si o ňom na internete ďalej - patrí do súostrovia Liparských ostrovov, Liparské ostrovy ležia severne od Sicílie a sú sopečného pôvodu.

Nejaký čas prešiel a my sme sa so Svetlanou rozhodli zorganizovať nejakú dovolenku. Väčšina našich predchádzajúcich dovoleniek vznikala spontánne - rozhodli sme sa, kúpili si "Last minute" zájazd a išli. Bývali sme v hoteloch, mali buď polpenziu alebo kompletný servis, pláž bola 100 m od hotela. Na pláži bolo strašne veľa ľudí, nebola tam priehľadne čistá voda a tak sme si vždy po dvoch, troch dňoch požičali auto a začali hľadať pokojnejšie miesta. Z dovolenky sme sa vracali vždy tak trochu unavení, bolo únavné čakať na obed a potom na večeru a potom na raňajky, a bolo únavné plávať v mori so stovkami iných oddychu-chtivých jednotlivcov a bolo únavné ísť cvičiť do hotelového fitnesu...

Mali sme za sebou dosť náročný pracovný rok, a ja som nemal ani najmenšiu chuť na organizovaný zájazd. Vtedy som si spomenul na Filicudi. Začal som hľadať možnosti ubytovania na tomto ostrove a narazil som na internete na meno Roland Zoss. Roland je známy Švajčiarsky hudobník, ktorý na tomto ostrove má domček a prenajíma ho. Poslal som Rolandovi mail, podpísal zmluvu, zaplatil za prenájom, zabookoval letenky Zürich <-> Palermo, našiel lodné spojenie Palermo <-> Filicudi, zabookoval jednu noc v hoteli v Palerme, keďže sme mali lodné spojenie až nasledujúci deň po prílete a nezabudol si kúpiť knižku so základnými talianskými frázami.

 
Pohľad z Palermskej ulice na obrovskú loď, kotviacu v prístave  
Keďže som v deň odletu mal certifikačnú skúšku v Zürichu, stretli sme sa so Svetlanou a deťmi priamo na letisku. Let trval približne dve hodiny. V lietadle som si ešte prečítal, že Siciliáni nemajú radi, keď ich ľudia volajú Talianmi a s touto zásadne novou informáciou sme vystúpili v Palerme.

Pred letiskom čakalo more taxikárov a napravo stál autobus s nápisom Palermo. Rozhodli sme sa pre cestu autobusom. Očakával som, že Palermo bude malé, prehľadné mestečko - mýlil som sa. Palermo je veľké mesto plné dlhých bulvárov, s kopcom zelene a kvetín. Až v autobuse som si uvedomil, že netuším, kde máme vlastne vystúpiť. Svetlana zbadala na ľavej strane peknú gotickú budovu a zvolala, pozri, to bude budova opery (hotel, ktorý sme hľadali sa volal Opera Plaza) a tak sme spontánne vystúpili.

Spýtali sme sa štyroch náhodných chodcov, či poznajú ulicu, na ktorej mal stáť náš hotel a dostali štyri odlišné odpovede. Nechal som teda Svetlanu čakať s deťmi na námestí pred "Operou" (bolo to historické múzeum) a vydal sa hľadať hotel. Pri jednom novinovom stánku som zbadal chalana, ktorý na mňa pôsobil domácim dojmom. Spýtal som sa ho na ulicu a on mi ponúkol, že ma k hotelu odprevadí. Zhovárali sme sa po anglicky a on chcel vedieť, čo som zač, ja že Slovák - a v tom ma napadlo, že sa blysnem so svojimi hlbokými vedomosťami, nadobudnutými v lietadle a vychrlil som: "you are sicilian, aren't you?". Prezrel si ma od hlavy po päty a povedal : "No Siciliano, Palermiano!". Vtipné, vtipné - think globally, live locally.

V hoteli som nás zaregistroval, obrovský Sicilián vyniesol na našu izbu náš neskutočne ťažký ruksak a ja som sa spýtal, kde by sa dalo dobre - typicky siciliánsky - najesť. Čakal som, že mi ponúknu dve, tri reštaurácie, ja si niečo vyberiem a oni tam zavolajú a objednajú stôl. Navrhli mi niečo čo nemalo so Sicíliou nič spoločné a rezervovať stôl sa tam údajne vôbec nedalo - a tak som sa rozhodol, že sa jednoducho pôjdeme prejsť mestom a niečo si sami nájdeme.

Ozrutný Sicilián sa vrátil a keďže ruksak bol naozaj ťažký, vtlačil som mu pri opúšťaní hotela 5 Euro do ruky a povedal, že viem aké namáhavé to bolo. Vrátil som sa po Svetlanu s deťmi, hotel bol našťastie vzdialený len 5 minút od zastávky, na ktorej sme náhodne vystúpili a 10 minút od prístavu. Keď sme opäť vstúpili do hotela, nestačil som sa diviť. Recepčná mi oznámila, že si práve spomenula na jednu veľmi dobrú typickú Siciliánsku reštauráciu, v ktorej by nám s radosťou zarezervovala stôl, keď jej poviem, kedy chceme ísť jesť, zároveň mi ponúkla možnost zastaviť sa v hoteli, keď sa budeme vracať z ostrova, aby sme si mohli oddýchnuť, zložiť veci a pozrieť mesto. Myslím, že to boli najlepšie investované 5 EUR :) Reštaurácia bola drahá, ale skvelá.

Po prenocovaní sme si ešte stihli trochu pozrieť Palermo, najväčšiu radosť mala Karolinka s Alexom - na každom rohu predávali fantastickú zmrzlinu - využili sme naplno prinesený slovník : due fragola per favore (dve jahodové zmrzliny, prosím).

Na Filicudi sme sa dostali bez problémov. Na ostrove nás čakal Roland s manželkou, ktorí nás odviezli svojim autom na Cupolu - kopec 300 metrov nad morom. Dodnes som mu za tento počin veľmi vdačný, pôvodne sme chceli k nášmu domčeku ísť pešo a som o tom presvedčený, že by sa nám to bez cudzej pomoci nikdy nepodarilo - vďaka Roland. Z Cupoli sme prešli asi 500 metrov po stŕmom chodníku k nášmu dovolenkovému domu. Bol z neho nádherný výhľad na more.

 
S vedrom v pozadí sme denne ťahali z cisterny vodu na pitie.  
Náš pobyt v kocke: Siciliánci sú príjemní ľudia, mali radosť, keď videli ako sa koktajúci Siarsky snažia dohovoriť po taliansky a pomáhali ako sa len dalo - ruky fungujú vždy :), videli sme východ slnka, východ mesiaca, pokojné aj búrlivé more, staré mlynské kamene, niekoľko tisíc rokov starú osadu, prezreli sme si blízke ostrovy : Lipari a Vulcano, vyšli na sopku, kúpali sa na pláži s čiernym pieskom, videli somárov a zajacov, trhali citróny z citrónovníka, oslávili sviatok Svätého Štefana s miestnymi ostrovanmi, deti dokázali prejsť strmé kopce, jedli sme fantastickú filicudskú pizzu v lokálnej reštaurácii a mali sme nekonečný pokoj.

Makali sme každý boží deň - cesta na pláž 40 minút (s deťmi), cesta naspäť 1 hodina. Čerstvé mlieko sa dalo kúpiť dva krát za týždeň v prístave - cesta do/z prístavu 1 hodina. Pili sme dažďovú vodu, piekli si chlieb, chodili domov s baterkou (pouličné osvetlenie = mesiac, a ten svieti ako sa mu chce, teda lepšie povedané nesvieti vtedy, keď ho práve človek potrebuje) a mali denne pravidelný pobyt - ešte nikdy som nebol po dovolenke tak super oddýchnutý. Ostrov sme opustili so cťou - našu kompletnú batožinu (ca. 40 kg) sme ráno o 6:00 pešo zniesli do prístavu (po ceste sme zažili nadherný východ slnka) a prvou rannou loďou sa vrátili do Palerma.

Rád by som sa na ostrov vrátil, len ma vždy hlodá myšlienka, či neskrýva pred nami naša matička zem aj iné kúty sveta, ktoré sme ešte nevideli a ktoré by nás rovnako fascinovali ako Filicudi. Takže nabudúce niečo iné, alebo predsa opäť ostrov snov? Uvidíme...

Fotky k tomuto pre nás nezabudnuteľnému výletu nájdete v našej galérii.



(C) 2008 siarsky.ch
Všetky práva vyhradené.
Publikovanie len so súhlasom siarsky.ch.