Epi-no story

O epi-ne som sa dozvedela od kamarátky. Rodila cca 3 mesiace som predo mnou, v pôrodnici, z ktorej som si ja odnášala z prvého pôrodu nie práve najsvetlejšie spomienky. Ona bola s priebehom pôrodu viac-menej spokojná, pôrodné asistenky sa jej snažili v rámci možnosti vychádzať maximálne v ústrety. Na moje veľké prekvapenie porodila dokonca bez nástrihu len s niekoľkými malými stehmi. Trochu neisto však dodávala, že to mohlo mať na svedomí epi-no ... možno bola len dostatočne elastická.

Hmmm ... našla som všetky dostupné informácie a rozmýšlala, či to skúsiť. Nástrihu som sa obávala ešte viac ako prvýkrát (vtedy PA neváhala a strihla, o nutnosti sa dajú už viesť len maximálne hypotetické úvahy), ale cena nebola zanedbateľná, bolo fakt nad čím premýšlať. Jednoznačné rozhodnutie padlo, keď sa mojej gynekologičke zdalo naše dietko na UTZ "nejaké veľké", teda presnejšie povedané tvrdila, že hlavu má asi o 2 týždne väčšiu ako tabuľkový normál, končatiny malo v medziach normy. Nič zarážajúce ... o manželovej hlave z čias batolivého veku sa dodnes rozprávajú historky, nakoniec hlava sa mu dodnes veľmi "nezmenšila" :-) A teda riskovať poranenia vyššieho stupňa, resp. oveľa väčšie komplikácie, to mi vážne nestálo za to. Samotného cisárskeho rezu sa dodnes bojím ako čert kríža, darmo mi bude niekto spomínať blaho dieťaťa. O vákuových pumpách som už tiež počula svoje, ďalšia kamarátka "s pomocou" tohoto vynálezu porodila v tej istej pôrodnici len o týždeň skôr ako moja "záchrankyňa". O komplikáciach sa radšej rozpisovať nebudem.

Prípravu sme začali masírovaním hrádze, nakoniec tak ako výrobcovia epi-na aj odporúčajú. Často asistoval manžel - podľa mojej mienky vie cudzí prst vyvinúť oveľa intenzívnejší tlak v medziach znesiteľnej bolestivosti. Takmer 4 týždne pred očakávaným termínom pôrodu som to začala kombinovať s používaním epi-na. Ku koncu som už v podsate okrem použivania epi-na len mierne premastňovala pošvový vchod - vhodný olej robí tkanivo elastickejším.

Na tomto mieste by snáď bolo dobre vysvetliť, ako tento zázrak funguje: nie je to nič viac ako umelohmotný balónik, ktorého cieľom je postupne roztiahnúť vnútorné steny vagíny a hrádz natoľko, aby prechod hlavičky dieťaťa pri pôrode nespôsobil väčší problém. Balónik sa zavedie do vagíny a nafúkne zatlačením na balónik na druhom konci. Žena môže s takto zavedeným balónikom chviľu trénovať silu vnútorných svalov obopínajúcch vaginálnu rúru (súčasť svalstva panvového dna), tréning je vhodné ukončiť vytlačením balónika von. Znie to jednoducho, ale keď to náhodou budete naživo testovať prvýkrát, odporúčam pred vytláčaním nafúknuť balónik naozaj len mierne, resp. si to ešte na suchu skontrolovať - kľudne si spočítajte po koľkých zatlačeniach bude mať balónik primeranú veľkosť, radšej nech prvýkrat nepresiahne priemer 4-5 cm.
Ja som samozrejme pumpovala, pumpovala, stále sa mi to zdalo v pohode, potom som frajersky zatlačila, nejako to nešlo, tak som sa do toho poriadne oprela až som "porodila" 7 centimetrový balónik ... Bála som sa pozrieť, či nebude treba skočiť na pohotovosť :-).

Pri používaní treba samozrejme dodržiavať primeranú hygienu - infekcia vnútorných rodidiel by mohla "rozťahovacie plány" dosť prekaziť. Výrobca odporúča balóník po použití očistiť bežným telovým šampónom a obmyť prúdom horúcej vody. Po niekoľkých dňoch sa mi zazdalo, že by sa mohla nejaká tá infekcia vkrádať, tak som nasadila zvýšenú opatrnosť - balónik som pred použitím a po umytí ešte pretrela malou vreckovkou so 70% alkoholom (dajú sa kúpiť v lekárni). Výrobca to odporúča urobiť, pokiaľ nebol balónik používaný dlhšiu dobu.

Zo začiatku som trénovala niekoľkokrát do týždňa, neskôr už denne. Niekoľko dní pred pôrodom som vytlačila priemer 10cm, viac sa ani neodporúča, lebo panvové kosti aj tak neprepustia väčší priemer. Hlava dieťaťa sa musí stlačiť približne na takýto rozmer. No a ako to dopadlo ? Porodila som dosť veľké dieťa - váha: 4650g, dĺžka: 55cm, obvod hlavy: 37cm. Všetko sa zaobišlo bez väčšieho poranenia, ktoré by bolo treba šiť ! Vďaka samozrejme patrí aj pôrodnej asistentke! Tá bola tentokrát úplne super, napomáhala počas vytláčacej fázy masírovaním a spevňovaním hrádze.

Už niekoľko hodín po pôrode som ani nevedela, že som rodila. Cítila som síce relatívne bolestivě sťahovanie maternice (čo je úplne normálne a postihne každého), ale inak žiadnu bolesť. Ani sa mi netočila hlava k odpadnutiu ako prvýkrát, vďaka čomu som mohla mať syna pri sebe celý čas. Proste úplne iný pocit ... asi taký, že sadnúť na bicykel a oddísť z pôrodnice ! :-) Polohovacia posteľ mi zrazu prekážala, otravovalo ma ju polohovať. Keď som ju mala vysoko, visiaca rukoväť mi vrážala do hlavy, ani tú som teda vôbec nepotrebovala! Sieťkované nohavičky, toľko ospevovaná vec v šestonedelí po prvom pôrode, som používala až niekoľko hodín, tuším druhý deň po pôrode som si dala normálne. Vrátane toho, že som mohla používať akékoľvek vložky - nič sa nikde neprilepovalo. Keď som dosť svižným krokom kráčala po chodbe pôrodnice vedľa fyzioterapeutky, tá sa ma celkom prekvapene pýtala, či som napzaj rodila ... no môžem ja za to, že som sa fakt cítila normálne?! Dosť vtipné poznámky sem-tam utrúsil personál pôrodnice pozerajúc na synove rozmery, niečo v zmysle "to bol cisársky, však ?". Domov som odišla na švrtý deň ráno, t.j. cca 80 hodín po pôrode, sama s dieťaťom taxíkom. Obaja sme boli v poriadku, kľudne sa dalo odísť aj skôr, čakali sme len na Guthrieho test (krvný test látkovéj vymeny medzi 72-96 hod po pôrode).

Čo dodať na záver? Snáď len malé uistenie, žiaden strach, epi-no nerozťahuje prislušné partie natrvalo. Všetko po krátkom čase nadobudne svoje pôvodne rozmery! Nie je úplne stopercentnou záchranou, najmä ak nenájdete podporu u pôrodnej asistentky (niektoré si ešte aj v týchto časoch strihnú "len tak"), ale moje skúsenosti rozhodne hovoria, že môže zachrániť veľa!